Hrávali ste ako malí Tetris? Niekto z aktuálnej zostavy CRIPPLED BLACK PHOENIX určite áno. Svoje znalosti Briti uplatnili pri rozmiestnení sa na pódiu v bratislavskom Randal Clube, kde sa ich chvíľami tlačilo osem. Hlavou mi preblesklo nedávne poletovanie AND SO I WATCH YOU FROM AFAR na tom istom mieste a aj to, že dnes večer si asi nikto z účinkujúcich nič nezlomí státím na značke.

What your soul sings

Ozaj len preblesklo, pretože to už pár sekúnd znela „Rise Up And Fight“, a to máte odrazu úplne iné problémy. Len pohľadom preletíte postavičky pred vami, či sú v zornom poli všetci tí, ktorých ste tam dnes večer chceli mať, a už sa nedá inak, už len pokyvujete do rytmu hlavou, ako cvičená opica.

Hudba CRIPPLED BLACK PHOENIX je z viacerých pohľadov univerzálna. Nielen schopnosťou zgrupovať kované temné zjavy v jednom objatí s „normálne“ oblečenými ľuďmi - stret „kultúr“ pri takýchto podujatiach začína byť normou.

Tým druhým pohľadom je spôsob nazerania na skladby samotné – tie isté kúsky, ktoré vám v prítmí vašej izby rozrývajú už tak kalné dno duše, vedia naživo z vás vytiahnuť živočícha. Ten nepostojí, nemôže si zrazu pomôcť. Rozjímavá kompozícia sa na pódiu stane skoro až variáciou na „metal pre metal“. Ak by to teda všetko nebol len poctivý rokenrol, samozrejme. A láskavo mi nešliapte po špičkách!

Kill the air!

Vcelku vlažný úvod zo strany obecenstva je snáď spôsobený aj tým, že každoročne podchvíľou sa pristavujúci CRIPPLED BLACK PHOENIX začínajú byť u nás braní ako samozrejmosť. Zdroj Klypso, ktorý si želá zostať v anonymite, potvrdil, že diváctva a všakovakého vtáctva oproti predošlej zastávke v Kultúrnom centre Dunaj o čosi ubudlo.

Briti ale atmosféru trpezlivo budovali a odozva bola paradoxne tým búrlivejšia a vďačnejšia, čím komornejšie skladby prichádzali na pretras a veľmi pomohol aj častý vklad blonďatej Daisy Chapman – ak práve nespievala, „zabíjala vzduch“ spôsobom, ktorý budil dojem, že niečo hľadá pod klávesami. Nuž, hádam si aj samotní účinkujúci nakoniec vystúpenie aspoň trochu užili, ktovie. Klypso snáď...

Unavení z nadupaného programu (hrali už siedmy deň bez prestávky) majú môj obdiv. Ani to, ani výborný zvuk mi ale ako nováčikovi na koncerte CRIPPLED BLACK PHOENIX jeden zásadný tŕň z päty nevytrhlo: nemohol som sa zbaviť dojmu, že ono údajné kúzlo vystúpení Greavesovej družiny, prenášajúce sa na desiatky hláv v obecenstve, mohlo byť v minulosti jemne nafúknuté. Alebo sa len nenaplnili moje očakávania? Nie sme na štadióne vo Wembley a QUEEN nám nehrajú svoju „One Vision“, no aj tak.

Nie celkom štandardná dĺžka vystúpení je u Fénixa dobre známa a i keď tri hodiny z toho napokon neboli, Danielov pokus o lúčenie niekde za polovicou sa našťastie ukázal byť planý. Vraj musíme ísť zajtra do školy, a tak. Proti gustu... Nedlho potom dostáva Justin Greaves prvé zaucho od svojho mikrofónu. Elektrošokov chytil ešte zopár, nedá se svítit, nepomohlo, ani keď si konečne zložil čiapku pre najlepšieho traktoristu JRD Beckov.

Asylum stories

V medzičase robíte všetko to, prečo vás tí, ktorí si žijú to svoje mimo stien Randalu, považujú za choromyseľných - napríklad skupinovo „zabíjate spomenutý vzduch“ - v Kukučom hniezde niet dôvodu povýšene sa tváriť, že sme nad vecou. Aj preto tu a tam vidíte frustrovaného jedinca, márne sa snažiaceho mobilom zvečniť daný okamih v rozumnej kvalite. Z hovna bič. Problémy virtuálnej generácie.

Konečné dve a pol hodiny sú napokon slušným sústom, kapela počas nich prevetrá všetko podstatné z vlastnej tvorby  - na EP „I, Vigilante“ sa dokonca dostane trikrát, čo je mimochodom zarážajúco rovnaký počet skladieb, aký zaznel z aktuálnejšieho a vyzdvihovaného „(Mankind)...“. Najmä my nepokrstení sme úspešne vtiahnutí do deja prostým faktom, že je to konečne tu. Členovia kapely rozpoznávajú a zdravia účastníkov minulej bratislavskej zastávky, ktorú majú stále v živej pamäti. Je už krátko pred polnocou, keď si uvedomíte, že od „Rise Up And Fight“ uplynula celá večnosť a ešte predsa musí prísť „Burnt Reynolds“.

Prišiel. Nepochybne aj zvíťazil. Len ťažko Briti ešte niekedy stvoria niečo, čo by malo rovnako zničujúci štadiónový efekt a zároveň by bolo tak sugestívne. Kapela sa za neutíchajúceho známeho chorálu vracia, opakuje refrén a navrch prihodí dva rýchlejšie kúsky. Šlus. Abtreten! Rozchádzame sa v zásade spokojní (platí pre nás panicov), no nie odvarení (platí pre ostatných). 

Foto: Veronika Klimonová / Werdza
Pozn.: Koncert organizoval redakčný kolega